V článku predstavím možnosti liečby ulceróznej kolitídy butyrátom (kys. maslovou). Nakoľko štandartná liečba pozostáva z variácií kortikosteroidov a derivátov kyseliny 5-aminosalicylovej (5-ASA) s výraznými vedľajšími účinkami je dôležité upriamiť pozornosť na butyrát ako účinnú liečbu chronických zápalových ochorení čriev bez vedľajších účinkov.
Možností ako získať butyrát pre organizmus je viacero, ale najúčinnejšie a najpraktickejšie sú jeho náhrada voľne dostupnými prípravkami s kyselinou maslovou a diétnymi opatreniami.
Ulcerózna kolitída (angl. ulcerative colitis – UC) je ulcerózny zápal sliznice hrubého čreva a konečníka. Priebeh ochorenia býva nárazový alebo chronický s opakovanými vzplanutiami. Najčastejšie je postihnutý konečník a ľavostranná časť hrubého čreva. Príčina ochorenia nie je známa, je zrejmý vplyv vonkajších faktorov a porúch v regulácii slizničnej imunity.
Pri zápale konečníka (proktitíde) dominuje časté nutkanie na stolicu (tenezmy) s následným odchodom malého množstva stolice s krvou, prípadne hlienu a kŕčovité bolesti brucha.
Prognóza:
priemerný pacient s ulceróznou kolitídou má 50% pravdepodobnosť ďalšieho vzplanutia choroby počas nasledujúcich rokov. Takisto je riziko rozšírenia lokalizovaného ochorenia až na celé hrubé črevo. Po 8-10 rokoch od stanovenia diagnózy stúpa riziko kolorektálneho karcinómu o 0,5-1% ročne.
Z vyššie uvedeného je patrné, že UC je ochorenie chronické s častými recidívami len s malou pravdepodobnosťou na trvalé vyliečenie.
Takže po úvode pristúpim k predstaveniu butyrátu a dôkazov jeho terapeutického efektu u pacientov s UC.
Zvýšenie koncentrácie butyrátu prostredníctvom dietnych opatrení
https://onlinelibrary.wiley.com/doi/abs/10.1097/00054725-200303000-00005
22 pacientov s UC bolo zaradených do kontrolovej pilotnej štúdie trvajúcej 3 mesiace. Pacienti mali denný príjem stanovaný na 60g ovsených otrúb (oat bran). Po 4 týždne boli zaznamenávané hodnoty butyrátu v stolici, aktivita ochorenia a črevné obtiaže. Počas štúdie bolo zaznamenané zvýšenie butyrátu o 36 % a došlo k ústupu príznakov ulceróznej kolitídy u všetkých pacientov.
Butyrát v liečbe zápalových črevných ochorení
https://www.gastrojournal.org/article/S0016-5085(20)30105-0/fulltext
Dnešná štandartná liečba (alebo tiež nazívaná biologická) anti-TNF je úvodne efektívna len u niečo cez 30 % pacientov s tým, že aj z tejto skupiny sa každým rokom 20% zhorší. Preto, boli započaté v posledných rokoch štúdie zamerané aj na iné zápalové cytokíny, a to anti–IL-6 a anti–IL-1β. Tieto protilátky mali dobre výsledky v zmysle do 50% účinnosti, tak ako aj podobné proti IL-23/IL-17 a IL-13, napr. risankizumab.
Autori štúdie poukazujú na to, že vyššie spomenutá biologická liečba má nedostatočný terapeutický efekt a nedokáže dlhodobo kontrolovať zápalové procesy v čreve.
Naproti tomu sa zamerali na črevnú dysbiózu, ktorá spôsobuje poruchu črevnej slizničnej bariéry a schopnosť butyrátu v potlačení následných zápalových zmien.
Suplementácia butyrátom sa ukázala ako praktická metóda. Vysoké hodnoty butyrátu majú signifikantný protizápalový efekt prostredníctvom viacerých metabolických ciest. Butyrát má regulačný vplyv na T-lymfocyty a znižuje prozápalové IL-6, IL-1β, MCP1/CCL2, and TLR4 cytokíny. Taktiež zvyšuje hodnoty protizápalových M2 makrofágov a inhibuje M1 prozápalové neutrofily. A nakoniec bol dokázaný inhibičný efekt na histon deacetylasu ako ďalšie markeru zápalu. V štúdii bol poukázaný potencovaný efekt aj v kombinácií s klasickou biologickou liečbou.
Úloha butyrátu v metabolizme sliznice čriev
https://www.sciencedirect.com/science/article/abs/pii/S159458040860008X
Butyrát je produkovaný aj endogénne bakteriálnou fermentáciou, predstavuje kľúčový zdroj energie pre slizničné bunky a v reparácií lézií sliznice. Efekt vo vyšších dávkach bol porovnateľný so štandartnou liečbou (biologická, kortikoidy). Na základe predbežných dát je predpoklad, je že ma preventívny efekt pri kolorektálnom karcinóme. Bol zaznamenaný prínos pri liečbe chronických hnačiek.