(a neurologických ochoreniach všeobecne)
Zolpidem patrí medzi imidazopyridinové hypnotika tzv. tretej generácie alebo inak – bežne užívaný liek na nespavosť.
Chemicky a receptorovou afinitou sa líši od benzodiazepínových hypnotik. Účinok hypnotík vo všeobecnosti spočíva v naviazaní sa na omega-receptory pre mediátor GABA. Zatiaľ čo benzodiazepíny sa viažu neselektívne na všetky tri podjednotky omega-receptoru, zolpidem sa viaže selektívne len na podjednotku omega-1.
Naviazaním na omega-1 receptor sa spustí proces na iónových kanáloch, ktoré uvoľnia chloridové anióny, prostredníctvom ktorých vzniká špecifický sedatívny účinok. Zolpidem nemá anxiolitické, antikonvulzívne ani myorelaxačné účinky. Rýchlo sa vstrebáva z tráviaceho traktu a má nízky biologický polčas eliminácie: 1,5 – 2,4 hodiny pri orálnom podaní.
Prvý paradoxný účinok tohto hypnotika zaznamenal lekár Dr. Wally Nel v Južnej Afrike u pacienta v permanentnom vegetatívnom stave. Následnú reakciu a zmenu klinického stavu u pacienta po podaní zolpidemu uviedol Dr. Nel spolu s Dr. R.Claussem v kazuistike, zverejnenej roku 2000 v South African medical journal.
Jednalo sa o 28-ročného muža, po autonehode s traumatickým úrazom hlavy s rozvojom ťažkej kvadruparézy s výraznou zložkou spasticity, komplikovanými hyperestesiami, choreatickými pohybmi celej ľavej polovice tela. Po troch rokoch sa sa stal úplne závislým na okolí, nekomunikoval, z hľadiska klinického stavu a dosiahnutého GCS skóre 9/15 bol klasifikovaný ako semikomatózny stav. K prvému podaniu zolpidemu došlo v roku 1999 pre výrazný nekľud pacienta.
Už 15 minút po podaní zolpidemu sa pacientovi paradoxne výrazne zlepšilo vedomie a prvýkrát od traumatického úrazu prehovoril. Nasledujúcich niekoľko dní mu bol podávaný a vždy boli pozorované rovnaké účinky. Z klinického hľadiska bolo možné pozorovať postupné zmeny z chronologického hľadiska došlo najprv k ľahkému kašľu, nasledovalo zlepšenie farby kože a jeho neprítomný výraz sa postupne menil a behom pár minút pacient začal vydávať prvé zvuky po rokoch.
Už 9 rokov je tento pacient vďaka zolpidemu opakovane na 3-4 hodiny privádzaný k vedomiu. Krátkymi vetami dokáže odpovedať na otázky, je schopný jednoduchých výpočtov a napísať diktované slová. Čiastočne sa znížila hyperestesia a spasticita a pacient sa bol schopný sám najesť. Dochádzalo k občasným výpadkom pamäte či už časového alebo priestorového charakteru ale nie k trvalému stavu zmätenosti. Emocionálny stav bez výraznejších výkyvov, pretrvávalo čiastočné obmedzenie motoriky, spojené s kontraktúrami. Dľa GCS sa jeho skóre zvýšilo na 15 bodov. Po uplynutí účinku lieku /3-4 hodiny/, pacient upadol do semikomatózneho stavu ako predtým.
Štúdie podporujúce paradoxný účinok hypnotika II. triedy – Zolpidem
V nasledujúcich rokoch Dr. Clauss a Dr. Nel v Juhoafrickej Republike pozorovali klinické zlepšenie u dvoch pacientov vo VS po traumatickom poranení mozgu. U prvého 31 ročného muža už vyše 3 rokov po automobilovej nehode a v druhom prípade u 29 ročného pacienta po hypoxickom poškodení mozgu pri topení sa. Obaja po podaní zolpidemu dokázali primerane reagovať na jednoduché povely a zlepšili sa im hodnoty GCS, z 6 na 10 u prvého pacienta a z 9 na 14 bodov u druhého.
Brefel-Courbon v roku 2007 realizovali randomizovanú dvojitú zaslepenú štúdiu ohľadom účinkov zolpidemu u 48 ročnej pacientky trpiacej akinetickým mutismom v dôsledku postanoxického poškodenia mozgu pri pokuse o samovraždu obesením. V dôsledku toho bola pacientka plne odkázaná na opatrovateľskú starostlivosť, nutná bola gastrotómia na výživu pacientky. Dve roky po úraze bol pacientke predpísaný zolpidem v dávke 3×1 tableta denne. Na takto nastavenej terapii bola žena schopná komunikovať s rodinou, odpadla nutnosť gastrotómie, pacientka bola schopná prijímať stravu sama, orálne bez prehĺtacích problémov a samostatne sa pohybovať na posteli a dokonca aj čiastočnej chôdze.
FDG-PET po podaní zolpidemu ukázala zvýšenie cerebrálneho metabolismu predilekčne v postrolandickej oblasti, ďalej v určitých častiach laterálneho frontálneho kortexu, prednej časti gyrus cinguli, mediálnej a orbitofrontálnej kôre a thalame, a to v rozmedzí 25-30%.
Kotková K. a Angerová Y a kol. (v Českej republike) v roku 2015 popisujú pacienta, ktorý s pozitívnou odozvou na podanie 10 mg zolpidemu. Zmena vigility bola vždy zaznamenaná v priamej súvislosti s aplikáciou zolpidemu. V dobe podania zolpidemu pacient neužíval žiadnu inú látku, konštantné zostalo aj prostredie. Zmena vedomia u pacienta bola zachytená štatisticky významnou zmenou v FDG PET/CT. Zolpidem zvýšil regionálny metabolizmus glukózy v dôsledku zvýšenia neuronálnej aktivity ložiskovo v hornej temporálnej kôre pravej (nepostihnutej) hemisféry. Aktivita postihnutej hemisféry bola bez zmeny.
Zolpidem vo svojej podstate nie je určený k dlhodobému užívaniu, napriek tomu má relatívne minimálne vedľajšie účinky. Pacienti aj tí vyššie uvedení na dlhodobej terapii zolpidemom, boli bez nutnosti zvyšovania dávky v dôsledku tolerancie. Monitorovanie krvného obrazu, renálnych a pečeňových testov bolo bez akejkoľvek patológie a toxicity v súvislosti so zolpidemom.
Názorná ukážka účinku zolpidemu u pacientov vo VS:
Be First to Comment