Prejavy pozornosti, reči a pamäti si vyžadujú zachovanie zapojenia v špecifických zónach CNS konkrétne v prefrontálnych, posteriórnych, parietálnych a parieto-temporálnych regiónoch, Brockovej arei a prepojenia s talamom. Pri poškodení mozgu sa znižuje až zastavuje metabolizmus v daných oblastiach. Pri postupnom návrate „uvedomovania sa“ dochádza k obnoveniu konektivity a adekvátne aj metabolizmu v týchto oblastiach.
Zaujímavosťou je, že zobrazovacími metódami sa dokázal znížený metabolizmus frontálnych lalokov nezávisle na tom, ktorá konkrétna časť mozgu bola poškodená.
Samotným postihnutím nedochádza len k útlmu činnosti mozgu, ale špecifikom je hyperaktivita a hyperkonektivita v limbickej oblasti zahŕňajúcej orbitofrontálnu kôru, insulu, hypotalamus a oblasť ventrálneho tegmenta. Teoreticky, práve táto možnosť môže byť kľúčom na zlepšenie vigility u takto postihnutých pacientov – utlmenie tzv. limbického rušivého vplyvu môže zlepšiť celkovú činnosť mozgu. Vzhľadom na popísanú možnosť samotné poruchy vedomia nemusia byť zapríčinené útlmom, ale oveľa komplikovanejšou dysfunkciou mozgovej architektúry. Predpokladá sa, že limbická hyperkonektivita môže stáť za javmi ako epizódy spontánneho plaču objavujúce sa u pacientov inak sa javiacich ako v bezvedomí.
Mechanizmus závažného traumatického poškodenia je rozsiahly a zahŕňa všetky štruktúry mozgu. Tlak likvoru pri úraze deformuje útvary ohraničujúce komory. V rámci poškodenia neurónov dochádza k dezintegrácii činnosti mozgu ako priamym poškodením, tak aj deaferentáciou v častiach mozgu, ktoré primárne neboli postihnuté vplyvom fyzikálnych síl. Poškodené axóny následne odpájajú talamus od kortexu a izolujú kôrové oblasti. Takto poškodený mozog nemá možnosti adekvátne spracovávať prichádzajúce podnety.
V podstate je traumatické poškodenie spojené s postihnutím bielej hmoty, pričom existuje pravdepodobnosť prežitia a obnovenia poškodených neurónov, respektíve vytvorenie nových prepojení.
Hypoxicko-ischemické poškodenie sa prejavuje devastáciou najmä vrstvy pyramídových buniek mozgovej kôry. Schopnosť mozgu regenerovať po tomto druhu poškodenia a vytvoriť nové spojenia je oveľa menšia, s horšou prognózou výsledného stavu.
Diagnostika
U pacientov vo VS bolo zaznamenané pozitrónovou emisnou tomografiou výrazné zníženie celkového metabolizmu mozgu a to až o 50% oproti norme glukózového metabolizmu v mozgovej kôre, bazálnych gangliach a mozočku. V prípade locked-in syndrómu, nebol podobný pokles metabolizmu pozorovaný. Celkový cerebrálny metabolizmus locked-in pacientov je plne alebo čiastočne zachovaný, u komatóznych pacientov je znižený na 55% normy.
Adekvátne zníženie cerebrálneho metabolizmu, ktoré pozorujeme u väčšiny pacientov vo VS, môžeme vidieť rovnako u zdravých jedincov v priebehu celkovej anestézy.
Úroveň globálneho glukózového metabolizmu kôry väčšinou nevykazuje markantné zvýšenie u pacientov vo VS v časovom rozsahu od úrazu až po zotavenie. Globálna úroveň metabolizmu glukózy zostáva po obnove vedomia prakticky rovnaká, v dôsledku čoho je možne predpokladať, že samotná obnova vedomia sa odvíja skôr na zmenách regionálnej distribúcie mozgových funkcií.
Medzi ďalšie znaky pacientov vo VS patrí pomerne dobré zachovanie metabolizmu v mozgovom kmeni, čo je kritické pre zachovanie vegetatívnych funkcií ako cyklu spánku a bdenia, autonómnych a dychových funkcií a reflexov hlavových nervov.
Zaznamenávanie prekrvenia mozgu po akútnom neurologickom poškodení nedokáže predpovedať prechod do vegetatívneho stavu. Avšak ak už k vegetatívnemu stavu dôjde, je takmer isté, že bude prietok znížený, podľa rozličných štúdií väčšinou o približne 50% ale v iných prípadoch aj o 10-20%.
Čo sa týka obnovy kognitívnych funkcií u pacientov s poruchou vedomia z časového hľadiska dochádza najskôr k obnove jednoduchých funkcií ako sluchových, následne funkcií komplexnejších – typu rečových a poznávacích. Čiastočná reakcia na sluchovou stimuláciu je rozpoznateľná takmer u všetkých pacientov vo VS. Za vyšší stupeň mozgovej aktivity môžeme považovať špecifickú odpoveď na hovorené vety, hlavne ak obsahujú pacientove meno.
Podľa výsledkov doteraz publikovaných štúdií prevažná časť pacientov vo VS reaguje na zrakové a sluchové podnety aktiváciou príslušnej primárnej kôry, bez následnej aktivácie súvisiacej vyššej multimodálnej asociačnej kôry.
Vzhľadom na to, je mozgová aktivita týchto pacientov izolovaná, funkčne oddelená od naväzujúcich asociačných oblastí. Aktivita asociačných kôrových oblastí predpovedá obnovu určitého stupňa vedomia v nasledujúcom rekonvalescenčnom období.
Comments are closed.