Opatrovateľská starostlivosť o pacientov vo vegetatívnom stave

Výživa

Nutričná podpora u pacientov vo VS je úvodne možná len cestou parenterálnou formou. Samotná výživa musí byť z hľadiska obsahu látok komplexná a zahrňovať široké spektrum pre život nevyhnutných minerálov, proteínov, cukrov a tukov v adekvátnom pomere k telesnej hmotnosti, veku, fyziologickému stavu. Pre zjednodušenie môžeme enterálnu výživu, v podstate len v tekutej forme, rozdeliť do štyroch základných skupín.

V rámci prvej sú kuchynsky pripravené nutričné výživy ako polievky a bujóny. Táto strava by mala byť podávaná výhradne do žalúdka. Do druhej skupiny patrí výživa polymérne vytvorená farmaceutickým priemyslom s možnosťou podávania do žalúdka, duodena aj jejuna, chuťovo a čuchovo upravená a eventuálne použitá aj k perorálnemu príjmu. Tretiu skupinu reprezentuje výživa oligomérna, ktorá je v podstate bezzbytková, vyžadujúca len minimálne trávenie. Poslednou skupinou sú špeciálne výživy (problematiku tejto podskupiny pre jej rozsiahlosť nebudem zatiaľ bližšie rozoberať).

K enterálnej výžive sa pristupuje čo najskôr, len čo to zdravotný stav pacienta umožní.

Gastrostómia je indikovaná, pokiaľ nie je možné podávať nutričnú podporu cestou perorálnou (teda klasicky ústami).

Prevencia a ošetrovanie dekubitov

Dekubity si vyžadujú zvýšenú pozornosť, predstavujú vždy rizikovú komplikáciu už aj tak ťažkého stavu pacienta vo VS. Ich následné ošetrovanie je zdĺhavé a náročné ako pre pacienta tak aj pre samotného ošetrovateľa/príbuzných.

Základnou a najúčinnejšou prevenciou proti vzniku dekubitov predstavuje polohovanie!

Systematicky s časovým zreteľom realizované zmeny polohy, redukujú nevhodné pôsobenie tlaku na jednotlivé časti tela. Z časového hľadiska sa intervaly medzi zmenami polohy riadia podľa okamžitého stavu s rozmedzím od 1/2 do 4 h. Z rozvojom starostlivosti o pacientov nielen vo VS došlo k rozšíreniu používania rôznych na to špecializovaných typov matracov a lôžok. Suché a hygienicky upravené lôžko je predpokladom k úspešnej prevencii dekubitov.

Všeobecne platí, že s rehabilitáciou ako neoddeliteľnou súčasťou je nutné začať čo najskôr po zabezpečení vitálnych funkcií!

Obe tieto pravidlá by mali byť absolútnou prioritou a ošetrovateľ (aka príbuzní) by to mal mať stále na zreteli ako najúčinnejšie metódy na zabránenie vzniku dekubitov!

Rehabilitácia ako taká sa snaží podporovať návrat hybnosti a sebestačnosť. Metódy a intenzita rehabilitácie je individualizovaná potrebám toho ktorého pacienta. V dnešnej dobe je veľmi výhodné toto realizovať cestou ADOS, po odporučení neurológom alebo lekárom FRO.